Budúca generácia Windows možno prinesie úplne prepracované jadro

    Dave Probert, architekt OS vo firme Microsoft, vidí budúce jadro Windows fungujúce podobne ako napríklad dnešné hypervízory.

    Postupne, ako sa výrobcovia počítačových čipov snažia pridávať ďalšie a ďalšie jadrá do nových generácií svojich procesorov, treba začať uvažovať o zmene základnej architektúry súčasných operačných systémov, tvrdí Dave Probert, architekt kernela Windows pracujúci v divízii operačných systémov Microsoftu, ktorý minulý týždeň predniesol svoje vízie vo výpočtovom centre pre univerzálny paralelný computing na Illinoiskej univerzite.

    Zatiaľ praktizovaný prístup k využitiu viacjadrových procesorov sa nezdá celkom úspešný, tvrdí Probert. Miesto propagovania paralelného programovania by bolo možno vhodnejšie revidovať základné princípy, na ktorých stoja operačné systémy. Inak je pravdepodobné, že nebude možné z viacjadrových čipov vyťažiť plný výkon, akého sú teoreticky schopné.

    Probert a jeho tím pracujú na nových generáciách Windows, ale ním uverejnené myšlienky budú pravdepodobne zahrnuté až v ďalších verziách, nie v aktuálne vyvíjaných Windows 8. Sám Dave Probert priznáva, že veľa ďalších architektov, pracujúcich aj na jadre Windows, s jeho názormi nesúhlasí, takže budúca podoba je ešte otázka mnohých búrlivých diskusií. Podľa neho sa nevyhnutnosť zmeny netýka len Windows, ale všeobecne všetkých OS a budúce systémy by podľa jeho predstáv mali vyzerať úplne inak ako tie dnešné.

    Ľudia od svojich počítačov vyžadujú predovšetkým rýchle reakcie a svižný chod pri prevádzke viacerých aplikácií súčasne. Problémom je to, ako systém môže rozlíšiť, ktoré aplikácie sú pre používateľa práve dôležité. Ten určite nechce čakať dlhšie na to, kým sa mu spustí textový editor, len preto, že antivírus začal práve skenovať súbory na disku. Tento problém sa rieši pomocou priorít, no ani takýto prístup nie je ideálny. Súčasne sa ukazuje, že tvorba paralelizovaných aplikácií, schopných natívne pracovať na viacerých jadrách, je veľmi náročná a medzi programátormi nie príliš obľúbená, čo je dôvod, prečo existujúce aplikácie nedokážu dostatočne využívať výkon moderných procesorov. Lepšou cestou má byť úplne iný spôsob nakladania operačného systému s procesorom, keď by sám prideľoval jednotlivé jadrá aplikáciám a fungoval skôr ako hypervízor. Koncept hypervízora prevzatého z oblasti virtualizácie funguje ako samostatná vrstva medzi virtuálnym strojom a hardvérom a prideľuje virtuálnemu stroju dostupné prostriedky presne podľa jeho potrieb. OS by sa mohol využívať napríklad v metadách vzniknutých pri kompilovaní aplikácií na to, aby im prideľoval optimálny výpočtový výkon aj operačnú pamäť.

    Podľa Proberta takýto model prináša oveľa väčšiu mieru flexibility, no bude veľmi ťažké otestovať jeho prínos na súčasných aplikáciách, pretože na zabezpečenie relevantných výsledkov ich je potrebné veľké množstvo. Táto práca sa však môže ukázať pre budúcnosť ako veľmi prínosná, dodáva vývojár Microsoftu.

Zdroj: computerworld.cz